RSS
Vyhľadávanie

Anketa
Podporili by ste činnosť svojho klubu aj nákupom u doporučeného predajcu tovaru a služieb ?
Určite áno
26.3 %

Pravdepodobne ano
25.7 %

Ak na tom nebudem stratový
24.1 %

Nie
23.7 %

Hlasovalo 19849 ľudí.    

Odber noviniek

Passo dello Stelvio 2013

Passo dello Stelvio 2013

Všetko to začalo v januári keď Edo s Máriom vybrali júnový termín na expedíciu na Stelvio. Postupne sa začala rysovať skupinka ôsmich účastníkov tejto akcie - Marián, Martin, Mário, Tomáš, Edo, Soňa, Peter, Anton. Nakoniec prišiel deň D - v utorok 11.6.2013 o 22:00 sme vyrazili...

Autom sme sa presúvali cez celé Rakúsko do severného Talianska. Nakoniec sme ráno o 9:30 zohnali ubytovanie v dedinke Lichtenberg s nádhernou zrúcaninou starovekého hradu. Keďže sa zdalo, že počasie bude nádherné, padlo rozhodnutie vystúpiť na Stelvio hneď v prvý deň, aj keď sme boli trochu unavení po nočnej jazde automobilom. Na pravé poludnie začal dlhoočakávaný výstup do nebies.

Čakalo nás 28 km, z toho 26 len do kopca. V dedinke Prato a. Stelvio sme nahodili najľahšie prevody a začali pomaly stúpať. Niekto rýchlejšie, iní pomalšie. Keď sme naďabili na prameň, ihneď sme doplnili naše fľaše kvalitnou studenou vodou. Výhľady boli nádherné, tak sme veľa fotili. Kilometre krásne pribúdali, ale výškové metre ešte rýchlejšie. Za pásmom lesa sa nám otvorili výhľady a v jednom momente aj chata na Stelviu. Od tej chvíle sme mali v zornom poli chatu a nekonečné serpentíny. Tie začali pri čísle 48 a skončili pri jednotke. Postupne sme minuli serpentínu č. 1 a potom už viac-menej po rovine k nášmu cieľu 2760 metrov nad morom - Passo dello Stelvio. Tu sme si urobili vrcholovú fotku na stupni víťazov pod bustou Fausta Coppiho. Miestni nás s úsmevom radi odfotili. Zažili sme aj krásny okamih, keď jeden z blízkych predavačov nám podal pohár pre víťazov a my sme to využili na nádhernú fotografiu. Po zakúpení suvenírov sme sa pustili smerom na Bormio, kde sme po cca kilometri odbočili na Umbrail Pass. Tu sme vstúpili do Švajčiarska. Cez St. Mariu a Mustair sme sa vátili na taliansku pôdu do Glorenzi a následne do miesta ubytovania v Lichtenbergu. Expedícia mala za sebou prvý plánovaný cieľ.

Vo štvrtok sme si zvolili kombinovanú cestu auto-vlak-bicykel-auto. Najskôr autom cez Ofenpass (2149m) sme prišli do Zernezu. Tu sme nastúpili na vlak do Ospizio Bernina, kde sme naskočili na naše oceľovo-hliníkovo-karbónové tátoše a stúpali do sedla Berninapass (2330m). V sedle sme sa občerstvili a po krátkom oddychu sme sa pustili dole do Pontresiny. Skoro všetci si vytvorili rýchlostné rekordy. Na železničnej stanici sme sa počkali. Tu sme na plagáte videli informáciu, že v sobotu bude 8. etapa cyklistických pretekov Okolo Švajčiarska štartovať v Zerneze. Hneď sme mali plán na sobotu.

Keď posledný účastník dorazil do cieľa, vybrali sme sa lesnou cyklocestou do St. Moritzu. Po niekoľkých menších výstupoch sme sa dostali k Moritzskému jazeru. Tu sme doplnili energiu a po krátkom odpočinku sme sa začali vracať na bicykloch k autám. Na ubytovanie sme dorazili so západom slnka. Expedícia mala za sebou druhý plánovaný cieľ.

Piatkovú etapu sme začali opravou Edovho nosiča. Potom sme sa išli pozrieť do informačného centra v Prate. Pobrali sme mapy a na poschodí sme si pozreli prírodovedecké múzeum s vypreparovanými divými zvieratami (medveď, sova, vlk, rys, svišť a ďalšie). Po oprave Soninho bicykla sme po cykloceste vyrazili cez  Glorenzu, Mals, St. Valentin až po Reschenpass (1525m). Pred passom sme si pozreli Reschensee a v ňom zatopený kostol. Okolo neho je vytvorená zátoka s mólom, kde sa dá pozrieť kostolná veža aj z druhej strany. Do Glorenzy sme sa vrátili po hlavnej ceste. Na námestí sme našli útulnú reštauráciu. Keď sme začali rozprávať, tak sa nám čašníčka prihovorila po česky. To nás veľmi potešilo, aspoň nám preložila jedálny lístok. Tak ako v predchádzajúcich dňoch aj teraz sme prišli na ubytovanie až po 20:00. Expedícia mala za sebou tretí plánovaný cieľ.

V sobotu sme si privstali a po raňajkách sme naložili batožinu a bicykle. Rozlúčili sme sa s domácou paňou a vyrazili opäť cez Ofenpass do Zernezu. V polovičke zjazdu sme zabočili doľava a cez tunel sme si išli pozrieť Lago di Livigno. Po prezretí monumentálneho diela sme sa dostali na železničnú stanicu v Zernezi. Nechali sme tu autá a na bicykloch sme vyrazili do centra mesta. Hneď pri štarte sme uvideli tímové autá cannodalu. Tu sme sa zoznámili s kondičným trénerom Peťa Sagana – Marošom Hadom. Ten nám dal informácie o príprave cyklistov pred etapou, pohostil nás kávou. Keď šéf tímu zistil, že sme zo Slovenska, pustil nás na exkurziu tímového autobusu. Pri čakaní na Sagana sa u nás zastavil Peter Velits. Pokecali sme s ním a popriali mu veľa zdaru v dnešnej etape. Tesne pred štartom vyšiel z autobusu aj druhý Peťo. Odbil nás pri žiadosti o fotku, že nestíha. Ale čo čert nechcel, musel sa vrátiť na opravu brzdy a vtedy sme ho opäť požiadali o fotku a teraz už vyhovel. Mário s Edom ešte využili príležitosť a vyfotili sa s majstrom sveta Gilbertom. Expedícia mala za sebou neplánovaný cieľ.

Malá štatistika:
200 km, 3000 nastúpaných metrov, 0 defektov, 0 pádov, nespočetne veľakrát veta "Ale je tu krásne!"

18.06.2013| Hruby Boris




Komentáre


Meno a priezvisko (prezývka): *

Mail:

Text: *

Opíšte text strojar (ochrana voči spambotom): *



Článok zatiaľ nebol komentovaný.