RSS
Vyhľadávanie

Anketa
Podporili by ste činnosť svojho klubu aj nákupom u doporučeného predajcu tovaru a služieb ?
Určite áno
26.3 %

Pravdepodobne ano
25.6 %

Ak na tom nebudem stratový
24.1 %

Nie
23.7 %

Hlasovalo 19883 ľudí.    

Odber noviniek

Zo šachistu matematik a špičkový volejbalista - Juraj Zaťko

Na svoju veľkú šancu v slovenskom národnom tíme zatiaľ stále čaká. Väčšinou len kryje chrbát služobne starším a predovšetkým zbiera skúsenosti. Hlavný tréner SR Talian Emanuele Zanini o ňom povedal, že má na to, aby sa stal veľkým hráčom. Nahrávač slovenskej volejbalovej reprezentácie a legionár z českého tímu DHL Ostrava Juraj Zaťko, ktorý nedávno oslávil ešte len 22. narodeniny, sa rozhovoril o viacerých zaujímavých témach...

Ako si sa dostal k volejbalu?
Môžu za to moji rodičia, ktorí chodili amatérsky hrať volejbal a mňa väčšinou vzali so sebou. Tento šport sa mi zapáčil a venujem sa mu dodnes.

Robil si predtým, prípadne paralelne aj iné športy?
Od svojich deviatich rokov som hrával šach. Vo vekovej kategórii do 12 rokov som v súťaži v rámci Bratislavy dokonca obsadil 2. miesto. Jeden rok som ešte stíhal naraz volejbal aj šach, no potom sa to už nedalo. Pokiaľ si pamätám, tak odvtedy som neabsolvoval žiadnu partiu. Teraz ma však minimálne jedna čaká, pretože keď sa tréner Zanini dozvedel o mojej šachovej minulosti, povedal mi, aby som na najbližší domáci zraz do Humenného určite priniesol šachovnicu. Chce ma vyzvať...

Kedy si zistil, že volejbal ti "ide" a mohol by si to v ňom niekam dotiahnuť?
Bolo to postupné. V jedenástich rokoch sa ešte prakticky nedá "robiť" volejbal, je to skôr o všeobecnej športovej príprave. Volejbal je dosť náročný na techniku, takže je veľmi ťažké začínať v mladom veku.

Aké boli tvoje začiatky na klubovej úrovni?
Kariéru som odštartoval v prípravke Interu Bratislava pod pani Fialovou. Občas tréningy viedol aj jej manžel Petr Fiala, známy extraligový hráč. Zaujímavé bolo, že po šiestich - siedmich rokoch som s ním začal hrávať v jednom klube. Pôsobili sme spolu v STU Bratislava, kde som ako 16-ročný už hrával najvyššiu súťaž. Potom som prešiel do Malaciek a aj tam sme boli spolu. Po dvoch rokoch v Malackách som prestúpil do Ostravy, v ktorej som si odkrútil už tri sezóny.

V Ostrave okrem účinkovania v poprednom českom tíme aj študuješ...
Prvý ročník vysokoškolského štúdia som ešte absolvoval na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave v odbore ekonomická a finančná matematika. Vtedy som pôsobil v Malackách. Po prestupe do Ostravy som nadviazal na tento odbor a teraz študujem aplikáciu matematiky v ekonómii. Titul Bakalára už mám vo vrecku, rovnako som úspešne absolvoval aj celý štvrtý ročník, takže ma už čaká len ten posledný. Teda v tom prípade, ak sa nerozhodnem ísť na doktorantské štúdium. Musím povedať, že bratislavský MatFyz mal na študentov oveľa prísnejšie a tvrdšie kritériá, ako je to v Česku. Neskromne sa môžem pochváliť, že teraz som mal jednu jedinú dvojku a samé jednotky.

V slovenskej reprezentácii si začal účinkovať už v juniorskom veku?
V "nároďáku" som prakticky od malička. Ako ročník narodenia ´87 som bol s "osemdesiatpäťkami" v roku 2003 na majstrovstvách sveta v Thajsku a za juniorku som hrával až do dvadsiatky. O dva roky neskôr sme už s výberom chalanov s rokom narodenia 1987 vyhrali na svetovom šampionáte v Alžírsku základnú skupinu a dostali sme sa do najlepšej osmičky. V tom istom roku sme na majstrovstvách Európy skončili štvrtí.

Ako vyzeral tvoj prechod do A-tímu?
Už v roku 2006 som začal hrávať za seniorskú reprezentáciu. Vtedy som mal 19 rokov a zhodou okolností sme celú Európsku ligu odtiahli s Mišom Sládečkom, s ktorým sme boli teraz v Portugalsku. Rovnako ako v súčasnosti, aj v tom čase bol zranený Michal Masný,  pred tromi rokmi mal zdravotné problémy aj Braňo Skladaný. Preto sme dostali príležitosť my dvaja. Po troch rokoch sme sa v reprezentácii ako dvojica nahrávačov stretli znovu.

Akým spôsobom si sa dostal práve k postu nahrávača?
Neviem, či si to pamätám úplne presne, ale ja som bol asi v každom tíme najmenší. Na inú pozíciu nemám ani genetické predpoklady, keďže moji rodičia sú dosť nízki a ja som najvyšší v rodine. Od začiatku som sa preto profiloval ako nahrávač, nikto ma ani neskúšal na smečiara a ani som to nikdy netrénoval. Neskôr som sa trochu "vytiahol" - teraz mám 190 centimetrov, čo na nahrávača nie je až tak málo. Tí zo svetovej špičky sú asi ešte trochu vyšší, no medzi slovenskými čo sa tohto parametru týka prakticky dominujem.


Tvoj reprezentačný kolega, libero Martin Pipa, nedávno povedal, že v súvislosti s jeho postom platí heslo "čím starší, tým lepší". Dá sa to povedať aj o nahrávačoch?
Myslím si, že o nás to platí dvojnásobne. Nahrávač môže hrávať až do vysokého veku a skutočne sa zlepšuje väčšinou až s pribúdajúcim vekom. Momentálne ani neregistrujem v špičkových tímoch nahrávača, ktorý by bol veľmi mladý. V top mužstvách to stále "točia" skúsení starci (smiech) - v Srbsku Grbič, ktorého ja osobne považujem za jedného z najlepších na tejto pozícii na svete, či Ricardo za Brazíliu.

V reprezentácii je výborná partia, čo je základom úspechu. Ako ty vnímaš svojich spoluhráčov z národného mužstva?
Stretli sa tu naozaj skvelí chalani. Všetci máme jeden cieľ, a to predvádzať dobrý a kvalitný volejbal, čo nás posúva dopredu. Navyše, väčšinou sú tu ešte mladí hráči, ktorí sa v reprezentácii chcú ukázať a predať do špičkových klubov. Nechýba dravosť, čo je veľmi pozitívne do budúcnosti.

Predpokladám, že aj tvojim cieľom je ukázať sa a získať angažmán v dobrom a kvalitnom európskom tíme.
Samozrejme. V Ostrave budem teraz už štvrtý rok, takže možno už nastal čas aj na zmenu. Myslím si, že pôsobenie v tomto klube mi dalo veľa. Odkedy som tam prišiel, som jednotka na  svojom poste a v uplynulej sezóne som už bol aj kapitánom. Mužstvo sa postupne omladzuje. Ešte nedávno som bol druhý najmladší a v ďalšom ročníku už budem patriť medzi tých starších, aj keď mám len 22 rokov. Ešte minimálne jeden rok odohrám v Ostrave, keďže chcem dokončiť školu a potom sa uvidí.

Ktorá liga je tvojou vysnívanou? Kde by si chcel v budúcnosti pôsobiť?
Každý volejbalista, ktorý chce niečo dokázať, túži hrávať v jeden zo štyroch najlepších európskych líg - talianskej, francúzskej, poľskej alebo ruskej. To sú méty, kam by som sa chcel dostať aj ja, ale myslím si, že na to mám ešte dosť času. Určite príde aj nejaký medzistupeň, ktorý absolvovala väčšina slovenských hráčov, kým sa dostala do spomínaných súťaží. Cesta väčšinou vedenie cez Nemecko, Belgicko, Rakúsko alebo taliansku A2.

Zásluhu na viacerých vydarených prestupoch Slovákov do popredných líg má momentálne nepochybne tréner Zanini, ktorého meno má v Taliansku či iných krajinách svoj cveng...
Nedávno nám práve tréner Zanini ukazoval štatistiku o tom, koľko cudzincov pôsobí dokopy v dvoch najvyšších talianskych súťažiach. Vyhrali pochopiteľne Brazílčania a na druhom mieste sa umiestnilo Slovensko s ôsmimi hráčmi. Myslím si, že práve on má na tomto leví podiel. Veď odkedy je pri slovenskej reprezentácii, odišli do Talianska Emo Kohút, Maťo Nemec, Fero Ogurčák či Tomáš Kmeť, teraz prestupuje aj Peťo Janušek. Keď padnete do oka takému koučovi, akým je pán Zanini, potom by ste už nemali mať problém presadiť sa v zahraničí. Ak vás on odporučí a povie, že ste dobrý, nemajú v Taliansku dôvod neveriť mu.

Ako vnímaš prísny režim, ktorý vládne v súčasnosti v národnom mužstve?
Ja som typ človeka, ktorému nič také nevadí. Naopak,  vnímam to veľmi pozitívne. Jediné, k čomu by som mohol mať výhrady, je to, že som už dva roky nemal žiadnu dovolenku. Počas ostatných 24 mesiacov som nikdy nemal k dispozícii viac ako tri dni voľna za sebou. Ale čo sa týka tréningov, na nich sa robia v reprezentácii míľové kroky dopredu. A paradoxné je, že v národnom tíme má tréner individuálnejší prístup k hráčom ako v klube. Dá sa povedať, že tréner Zanini si nás dosť vypipláva.

Takže do reprezentácie sa vždy tešíš?
Určite. Aj keď po minuloročnej skúsenosti som vedel, že nás nečaká nič jednoduché, ale bude to riadna zaberačka, veľmi som sa tešil. Opäť som totiž túžil posunúť sa vo svojej kariére dopredu.

Zdroj: Miro Antol, SVF

16.06.2009| Administrator


Komentáre


Meno a priezvisko (prezývka): *

Mail:

Text: *

Opíšte text strojar (ochrana voči spambotom): *



Článok zatiaľ nebol komentovaný.